realita transhorizontová (synkriticizmus)

realita za hranicou, po ktorú siaha náš obzor (horizont) a o ktorej nemôžeme vedieť ani to, že je nepoznateľná *. Keďže transhorizontová realita sa nám kontinuálne dáva ako čosi jednostaj tak či onak unikajúce našej pozornosti, nášmu poznaniu, viere, mystickému prežívaniu atď., vyvoláva v našom vedomí širokú paletu emocionálnych stavov od temných a negatívnych, spojených so (presýtených) strachom, bázňou alebo úzkosťou, cez neutrálne až po jasavo žiarivé, spojené s (presýtené) radosťou a očakávaním spásy. Toto enigmatické unikajúcno tvorí invariantnú súčasť celku predkriticky daného, hlavný zdroj náboženskosti a trvalý podnet pre interpretačné úsilia mystikov, teológov, filozofov i laikov.

Transhorizontovú realitu interpretujú ako apeiron, Absolútno, Boha, transcendentno, Tao, aditi, Aditi či Adití, Tat, Jahveho, Adonai, Stvoriteľa, Pána, brahmu i Brahmu, Íšvaru, Jedno, Alaha, prabytie, Seyn, nadbytie, Akálu, absolútne Ja, absolútneho Ducha, hmotu (v leninskom poňatí) a podobne.

To, ako sa transhorizontová realita interpretuje, závisí od kategórií (a ich väzobnosti) intervenujúcich vo vedomí interpretátora transhorizontovej reality. Metafyzika, ontológia či filozofická teológia sa v rámci kategoriologickej vrstvy svojej (seba)reflexie pokúšajú odhaliť a zmapovať oblasť týchto intervenujúcich kategórií; keď v našom pristupovaní k transhorizontovej realite intervenuje kategória prežívania sveta človekom, ukáže sa, že transhorizontová realita sa dáva ako prežívaná v emergujúcich slovne nevyjadriteľných významových útvaroch; Wittgenstein toto dianie označuje ako mystické (das Mystische) a odporúča o ňom mlčať; v synkriticizme pri úvahách o transhorizontovej realite intervenujú ako jadrové kategórie perichronozofie.

Postoj synkriticizmu k rôznym interpretáciam transhorizontovej reality sa riadi princípom žičenia inakosti a svoj vlastný prístup predostiera pred ktorúkoľvek z nich ako predmet kritiky a sebaidentifikačné odrazisko. Synkriticizmus sa teší z rôznosti obrazov transhorizontovej reality, ktoré nereduktívne usúvzťažňuje s tým, ako sa nám táto realita predkriticky dáva. Odmieta stotožňovanie reality a jej obrazu, pretože je konfliktogénne. Navyše prijímanie pestrosti obrazov transhorizontovej reality umožňuje myslieť ich prípadnú logickú inkompatibilitu a formálnologicky ju skúmať. Víťazstvom jediného logicky konzekventného obrazu reality by došlo k výraznému zúženiu predmetu i zmyslu formálnej logiky.

Cf ontológia synkriticistická (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus).

Lit. 106.

________________________
  1. * Synkriticizmus zastáva tento názor na rozdiel od agnosticizmu, ktorý postuluje nepoznateľnosť transhorizontovej reality. []

15. marca 2013 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Komentáre vypnuté na realita transhorizontová (synkriticizmus)