metóda synkriticizmu (synkriticizmus)
– synkritika ako vedome uskutočňovaná synkríza. Okrem nej v nadväznosti na fenomenologické postupy pôvodné (Husserlove) i recipované Heideggerom, Finkom, Patočkom, hermeneutikmi a postmodernými filozofmi synkriticizmus uskutočňuje synkritizáciu existujúcich metód, a síce tým, že 1. tieto metódy nereduktívne usúvzťažňuje odmietajúc klásť na vrchol alebo do stredu ich množiny niektorú z nich, a 2. vedie ich k ustanovovaniu synkritickej dištinkcie ako kontinuálneho udržiavania vedomia odlišnosti aj medzi samou synkritikou a synkrízou ako jej uvedomovanou cieľavedomou realizáciou: medzi synkritikou a synkrízou je takisto synkríza. Metóda synkriticizmu je, stručne povedané, uplatňovanie princípu žičenia inakosti na metodologickej úrovni.
Synkritika kriticky rozlišuje, no zároveň udržuje v dohľade rozlíšené respektíve rozlišované. Na to jej slúžia niektoré analytickofilozofické a systémovoanalytické postupy, najmä metóda oindexovania implementovaná už v pôvodnej elektronickej encyklopédii FILIT. Synkritika sa vzťahuje aj na samu seba, a to najmä v tom, že neprojikuje sebou konštituované významové útvary do svojho predmetu, ale kontinuálne udržiava synkritickoontologickú dištinkciu medzi významovým útvarom, ktorý vznikol na základe synkriticistického výskumu istého predmetu, a týmto predmetom samým. Táto synkritickofilozofická (seba)reflexia tak vyklenúva priestor spiritualizačných virtualít, virtualít nahliadnuteľností (evidovateľností) a vizualizovateľností bez toho, že by stratila zo zreteľa celok predsynkritickofilozoficky daného. Tento celok kontinuálne podržiava ako parergicky alebo horizontovým spôsobom daný sprievod všetkých svojich postupov a aktivít.
Cf analýza systémová (synkriticizmus), meditácia nahlas (synkriticizmus), metóda rozkladu významu na totožné a odlišné (synkriticizmus), oindexovanie (synkriticizmus), synkriticizmus (synkriticizmus), synkritika (synkriticizmus), synkritizácia (synkriticizmus).
