homo amans (synkriticizmus)

homo amans (synkriticizmus)

– milujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 6. téza synkriticizmu.

Najintenzívnejšiu formu objavenia alebo navodenia prirodzených väzieb vo svojej životnej situácii človek dosahuje v láske. Človek môže byť homo amans (človek milujúci). Synkríza izolovanej bytosti je contradictio in adjecto; synkríza v skutočnosti implikuje komunikáciu s druhými alebo druhým, ktorou sa roztvára priestor alebo dianie milujúcna. Komunikačný proces nie je „prenášanie“ významov, ale ich re-kreovanie alebo ko-re-kreovanie. Ľudská bytosť, ktorá rekreuje čiže znovuvytvára významy vytvorené inou ľudskou bytosťou, rekreuje aj samu seba a ontologicky sa mení. V tomto zmysle je aspekt človeka, ktorý označujeme termínom homo amans, podstatou interkulturality.

Človek rekreujúci význam sa zdvojuje, či dokonca zmnohonásobňuje, je ho ontologicky viac o rekreujúcno významu. Ontotvornosť komunikačného procesu sa prejavuje v spestrovaní sveta o nové, originálne bytosti. V tejto ontotvornosti tkvie aj kreatívnosť a jej najvyššia forma – láska. Láska (milujúcno) je najvyššou formou ontotvorby.

Cf synkriticizmus (synkriticizmus).

24. mája 2012 by jpiacek
Categories: synkriticizmus | Tags: , , | Komentáre vypnuté na homo amans (synkriticizmus)